[Vyhlášení] Téma týdne 54 - Strašidelné

Zážitek ze života od Kiara

Strašidelný Tábor

Ako 11 ročná som bola na tábore kde sme sa starali o kone. Hneď ako sme sa ubytovali tak sme mali kľud a trochu sme sa mohli porozhliadnuť po mieste. Spoznali sme kone ktoré tam boli vedúcich a miesto kde sa tábor nachádzal. Večer sme si stavali hrady z piesku a hrali sa v menšej arene kde bol piesok. Keď bol čas večierky hračky sme uložili na miesto a išli sme si ľahnúť do našich chatiek. V noci nás zobudil hluk z vonku. Pozreli sme sa z okien a videli sme že hračky sú rozhádzané mysleli sme si že sa niekto o ne potkol a nechal to tak. Ľahli sme si naspäť do postelí a ďalej spali az do rána. Ráno sme sa dozvedeli že nikto nebol hore a nikto sa tam okolo hračiek nemotal. Pozreli sme sa na seba ale moc sme to neriešili. Deň prebehol v pohode až na druhú noc. V noci sme sa zobudili na to že nám niekto škrabe na dvere mysleli sme si že je to jedna z mačiek ale ráno sme sa zmýlili. Na dverách sme našli obrovské škrabance a kúsok srsti ktoré nemohli byť mačacie ani psie. Blbé boli to že medveď sa tam dostať nemohol keďže sme tu mali psy. Niak sme to ani teraz neriešili než neprišla 3 noc. V noci som sa zobudila a porozhliadla sa po izbe za barovým pultom som videla stáť postavu. Radšej som zavrela oči a tvárila sa že spím. Ráno inam do izby prišla vedúca a hneď na nás začala kričať prečo sme rozbili šálky ktoré tam boli povesené. Pozerali sme sa na ňu že mi nič a ja si spomenula na tu postavu. Keď som to povedala ostatným tiež sa zľakli. Štvrtu noc nám po izbe lietala múra a keď som išla zobudiť kamaráta spal ako zabití. Keď som išla naspäť do chatky počula som desiví smiech. Rýchlo som vbehla do chatky zaliezla do postele. Ráno keď sme sa zobudili nikomu nič som nepovedala a tvárila sa že nič sa nedeje. 5 noc sme si mysleli že kamarát hľadá záchod ale keď nám prišiel zaklopať že sa niečo deje v stajny vedeli sme že nehľadal záchod. Išli sme snim pri stajňu a pozreli sme sa dnu. Zadná železná brána sa začala hýbať a na boku sme videli postavu rýchlo sme s jakotom utiekli za vedúcimi ktorý sa išli pozriem do stajne. Potom nás rozohnali do postelí stim že tam nič není. Druhý deň sme sa dohodli že skovame 1 pohárik. Každý znáša dával hliadku ale nikto to nevydržal a nakoniec som zaspala ako posledná. Ráno keď sme sa zobudili našli sme pohárik aj s hračkami stredy arény. Všetci sme sa vydesili. Ale upokojoval nás fakt že sme z toho tábora ten deň odišli domov.

Fotografie od Lan Wangji

Fotografie od Muškatelka